Terapeuti sú bežní ľudia. To, čím sa líšia od klientov je často – okrem ich odborného vzdelania a formácie – „len“ to, že vytvárajú v rámci sedení pre druhých bezpečný priestor, dávajú k dispozícii svoj nervový systém, svoju plnú pozornosť, podporu a skúsenosti – aby sa ich klienti mohli hojiť, rozvíjať a rásť. Inak žijú svoje životy. Môžete ich stretnúť v teplákoch v obchode, rozčúlených za volantom, so psom a cigaretkou na prechádzke,.. Rozvádzajú sa, rozchádzajú sa, nezvládajú svoje deti, majú svoje „ups and downs“, svoje podivnosti, svoje životné zlyhania… Tak, ako ktokoľvek iný. A aj vďaka tomu sa môžu v terapii klientom priblížiť a byť empatickými. I o tom je rozhovor podcastu Pražské hlásky, kde hovorím o svojej životnej ceste, aj o tom, ako vnímam psychoterapiu ja:
