Pred časom som bola oslovená vyjadriť sa k téme pomerne všeobecnej, ale zároveň napĺňajúcej našu každodennosť asi viac, ako si pripúšťame. Pripúšťam, pardón. Samu ma pri príprave témy prekvapilo, ako veľmi je frustrácia prítomná v našich životoch: neustály tlak a nutnosť postarať sa o seba, prípadne svoju rodinu, zarábať, spĺňať normy a požiadavky svoje i svojho okolia – vrátane nadriadených v práci, partnerov, detí, rodičov,.. Zároveň všadeprítomné vlastné predstavy o tom, kým a akí by sme mali byť, aký by mal byť (náš) život, čo by nám mal život ne/mal dopriať,.. Frustrácia sa zdravému človeku asi nespája s pozitívnymi predstavami, zrejme nevzbudí povzdych “och, keby tu už bola ďalšia!”, no zároveň jej náročnosť má pre našu odolnosť a – ak si to vyberieme ako možnosť – prácu na sebe, i pozitívny význam. Ak sa s ňou naučíme narábať lepšie. Na začiatok možno postačí len prijať ju a priznať si, že ju zažívame bežne. Ak máte záujem pozrieť sa na tému frustrácie viac, ponúkam svoj rozhovor v rádiu: