Terapeuti sú bežní ľudia. To, čím sa líšia od klientov je okrem ich odborného vzdelania a formácie to, že vytvárajú v rámci sedenia pre druhého človeka bezpečný priestor, dávajú k dispozícii svoj nervový systém, svoju plnú pozornosť, podporu a skúsenosti – aby sa mohol ten druhý hojiť, rozvíjať a rásť. Inak žijú svoje bežné životy. Môžete ich stretnúť v teplákoch v obchode, rozčúlených za volantom, na prechádzke so psom,.. Rozvádzajú sa, rozchádzajú sa, nezvládajú svoje deti, majú svoje „ups and downs“, svoje podivnosti, svoje životné zlyhania… Aj vďaka tomu sa môžu v terapii klientom viac priblížiť a byť empatickými. I o tom je rozhovor podcastu Pražské hlásky, kde hovorím o svojej životnej ceste, aj o tom, ako vnímam psychoterapiu ja:
