O frustrácii a nenaplnených potrebách

Pred časom som bola oslovená vyjadriť sa k téme pomerne univerzálnej, a zároveň napĺňajúcej našu každodennosť asi viac, ako si pripúšťame. Pripúšťam, pardón. Samu ma pri príprave rozhovoru prekvapilo, ako veľmi je frustrácia prítomná v našich životoch. Neustály tlak a nutnosť postarať sa o seba, prípadne svoju rodinu, nutnosť zarábať, spĺňať normy a požiadavky svoje aj svojho okolia. Predstavy o tom, čo by nám život mal dopriať, aký by mal byť. A v tom celom časté neúspechy, komplikácie, zádrhele, „hrbole na ceste“… 

Frustrácia sa asi nikomu nespája s pozitívnymi predstavami, ani nevzbudí povzdych “och, keby tu už bola ďalšia!“ Jej náročnosť, resp. jej zvládanie, však môže mať pre našu odolnosť i pozitívny význam. Niečo ako tréning. Ak sa s ňou naučíme narábať lepšie. Na začiatok možno postačí len prijať ju a priznať si, že ju zažívame bežne. Ak máte záujem pozrieť sa na tému frustrácie viac, ponúkam svoj rozhovor v rádiu:

Odkaz na rozhovor v rádiu